MODLA V PRACHU - Emil Boleslav Lukáč , NIČ NECHCEM - Ján Smrek, BÁSEŇ - Laco Novomeský - kompletná analýza - referát
MODLA V PRACHU
Emil Boleslav Lukáč
Padla modla mnohých rokov,
Ktorú sám som staväl hore,
Z piedestálu dnes padla,
V prachu leží.
Koľko dní a nocí smutných
Strávil som tam pri lešení,
Mramor kresal, dlátom dlabal,
Staväl, staväl.
Koľko plánov vzniklo planých,
Ktoré chimerická láska
na papieri usnúvala,
na papieri.
Koľko trudov, umu práce
vyšli pre ňu márne máry,
za úsmev len,
za maličkosť,
len tak za nič.
A dnes padla bez hrmotu,
padla modla mnohých rokov,
a ja sám sa smejem nad jej
pudrovanou parukou.
Hlavná myšlienka: nešťastná láska
Rým: AB-AB, AA-BB
Metafory: padla modla mnohých rokov, ktorú sám som stäval hore; v prachu leží, mramor kresal, dlátom dlabal, staväl, staväl; na papieri usnúvala; padla bez hrmotu; pudrovanou parukou
Symboly: chimerická láska
Epanastrofy: na papieri usnúvala, na papieri.
Alegórie: strávil som tam pri lešení
Epizeuxy: Staväl, staväl.
V diele autor smúti nad pádom ideálu vlastnej vykonštruovanej a bezchybnej lásky k milovanému človeku. Po zaslepenom sebaklame zistí, že cestou idealizovania ďaleko nezájde. Nemôže si jednoducho ideál preniesť do skutočného života a uvedomuje si, že jeho skutočná láska nemá ideálne vlastnosti. Na konci si uvedomuje, koľko vynaložil úsilia na toto idealizovanie a sám sa smeje nad tým, ako sa tento jeho vlastný ideál zrútil.
NIČ NECHCEM
Ján Smrek
Nič nechcem od nikoho: srdce moje
je spokojné, už stačí mu len rým.
Génius poézie od mladi ma viedol
a ja s ním žijúc, umriem s ním.
Som nedotknuteľný, keď smrť ma hladká
A nežne šepká mi: Môj drahý syn,
Odkedy umreli ti otec, matka,
ja chránim ťa - som prisahala im.
Keď mi smrť prisahá, to je môj život,
Čo mňa má zaujímať chlieb a deň?
Krásna je smrť, keď príde ako matka
a spýta sa: si dosníval svoj sen?
Hlavná myšlienka: radosť zo života, autor nadšenie krásou existencie == vitalizmus
Rým: AB-AB
Metafory: srdce moje je spokojné, už stačí mu len rým; génius poézie; keď smrť ma hladká
a nežne šepká mi; si dosníval svoj sen
Alegórie: Čo mňa má zaujímať chlieb a deň?
Inverzie: som prisahala im, si dosníval svoj sen, a nežne šepká mi
Prirovnania: príde ako matka
V tomto diele je jednoznačne cítiť silne vitalistické založenie autora. Oslavuje jednoduchosť a skromnosť života a nebojí sa ani smrti, lebo smrť nie je trestom, ale iba ukončením jeho životného príbehu. Je optimistický a má radosť zo života ako takého.
BÁSEŇ
Laco Novomeský
Čas letí,
jak vtáci nedozierni.
1904-
Na rok ten zabudol som
jak na svoj dáždnik čierny
v Café Union.
Lež toľko viem, že v roku tom
oblohu sotva kryla
jasavá hviezda z Betlehema,
len jedna žena
v bolestiach chlapca porodila.
Čas letí
jak vtáci nedozierni.
Snáď 19 ráz opadali kvety,
kým vravieť začal.
Sila sveta nezastená
z detského pozdravenia.
Na svete boli silní i slabí,
v New Yorku stáli mrakodrapy.
Smial sa i Paríž,
zošitý krásnymi mosty
a černoch černošku miloval
na brehu Slonovej kosti
a žena v Moskve
o lepšom šťastí snila
o väčšej skyve chleba.
Tá pieseň chlapca
podobu sveta nezmenila.
A zdá sa,
že žiť nebolo mu treba,
keď pranič svetu nedá.
Lež predsa:
Pripíšte k jeho chvále,
že miloval tak strašne, neskonale
veci i vecičky sveta.
Hlavná myšlienka: autorove spomienky na život
Rým: AB-AB, AA-BB
Metafory: zošitý krásnymi mosty, na brehu Slonovej kosti; sila sveta nezastená z detského pozdravenia; tá pieseň chlapca podobu sveta nezmenila; veci i vecičky sveta
Symboly: jasavá hviezda z Betlehema
Alegórie: Snáď 19 ráz opadali kvety (19 rokov), kým vravieť začal (básnická tvorba)
Inverzie: na rok ten zabudol som, že v roku tom
Prirovnania: Čas letí, jak vtáci nedozierni; na rok ten zabudol som jak na svoj dáždnik čierny v Café Union
Metonýmie: smial sa i Paríž
Paranomázie: veci i vecičky
Refrén: Čas letí, jak vtáci nedozierni
Autor uvádza svoj život v skratke a spomína. Opisuje svet v čase jeho narodenia. Na jednej strane uvádza, že jeho tvorba (alebo dokonca celý život) nič nezmenila, ale napriek tomu oslavuje život, optimizmus a elán.
Načítám ...